Horský park je historický

„Ešte predtým ako sa zahĺbime do vzniku parku, treba si uvedomiť, že Horský park je možné vnímať aj ako historický park, nakoľko reprezentuje originálne dielo krajinnej architektúry s jasným kompozičným zámerom.“

V období druhej polovice 19. storočia skoro celú severozápadnú časť bratislavského Starého Mesta pokrývali lesy a vinohrady so záhradami. Toto prírodné prostredie bolo však ťažšie dostupné. Do oblasti neviedla žiadna pohodlná cesta, len lesný chodník ku kaplnke Panny Márie Snežnej, postavený už v roku 1713. V rokoch 1868 až 1860 komunikáciu rozšírili a upravili a vznikla ulica Hlboká cesta, ktorá sprístupnila aj túto časť mesta.
Les, ktorý sa tu nachádzal patril rodine Bubenovcov, ktorá ju mestu predala, časť bola majetkom rodiny Petzlových, ktorá svoju časť nechcela predať, a tak ju mesto vyvlastnilo. V roku 1892 bola k Horskému parku pripojená severná časť územia, ktorú venovala Bratislavská sporiteľňa pri príležitosti svojho 50. výročia.
Horský park vznikol v druhej polovici 19. storočia v období pôsobenia mešťanostu Henricha von Justiho, ktorý bol v tom čase podpredsedom Bratislavského okrášľovacieho spolku. Práve jeho pričinením sa v roku 1870 začala realizovať myšlienka pretvorenia lesného priestoru, nazývaného Študentský les, na Horský park.
Horský park vznikol krajinárskou úpravou pôvodného lesného prostredia, do ktorého boli doplnené nové výsadby, umiestnené pešie komunikácie a vytvorené nové priehľady. Voľnú kompozíciu lesoparku podmienil členitý terén a jej základom je pomerne hustá sieť chodníkov, ktorá sprístupňuje celý priestor. Autorom projektu komunikácií bol mestský inžinier Anton Sendlein.

Pre toto obdobie bolo v krajinnej tvorbe typické upúšťanie od romantizujúcich tendencií, v navrhovaní prírodno-krajinárskych parkov dominoval realizmus a dôraz sa začal prikladať na dendrologické a botanické kvality priestorov. Z uvedeného trendu vychádzal aj zámer autorov vytvoriť horský park, resp. lesopark, prístupný obyvateľom mesta.

Existujúci lesný porast bol stvárnený a doplnený novými výsadbami, boli vytvorené priehľady do okolitej krajiny, na protiľahlé svahy Bubnovky a Kramárov.
Druhové zloženie Horského parku bolo mimoriadne bohaté a vychádza predovšetkým z drevín pôvodného lesného porastu, ktoré v parku dominujú. Od založenia parku sa však neoddeliteľnou súčasťou porastov stali aj introdukované druhy. Bolo tu vysadených množstvo cudzokrajných drevín, najmä ihličnatých, napr. duglaska tisolistá, jedľa normanndova, smrekovec japonský, ginko dvojlaločné, borovica ťažká, borovica čierna a pod.

Vzhľadom k drsnejším prírodným podmienkam – členitosti terénu, rozdielnej slnečnej expozícii, rozdielnym vlhkostným pomerom, ktoré Horský park má – sa tendencie o vysadenie rozmanitejších druhov rastlín výraznejšie neuplatnili a Horský park si zachoval charakter lesoparku.

Úpravy parkového priestoru však neboli zamerané len na porasty. V čase založenia umiestnili v parku 50 lavičiek, postavili domček pre strážcu a v roku 1873 vybudovali detské ihrisko a takisto dve studne s rozvodmi vody dlhými 650 m a 600 m na zavlažovanie. Postupne boli umiestňované v parku ďalšie prvky. Areál parku skrášľovali aj malé stavby zo železa – gloriet, malý pavilón so zalomenými lavičkami alebo kovová rozhľadňa na Murmanskej výšine. V roku 1907 dal Mestský okrášľovací spolok vyhotoviť guľaté lavičky. V tomto roku bolo na stromoch upevnených aj 25 kusov tabulí s básňami domácich básnikov. Pre ochranu zvierat a vtákov bolo postavených 20 kŕmidiel a vtáčích búdok, dobudovalo sa verejné osvetlenie, tiež niekoľko pomníkov a sôch.
Prirodzeným centrom parku sa stal Justiho pamätník s odpočinkovou terasou. Pomník postavilo mesto v r. 1909 po smrti významného mešťanostu a je dielom bratislavského sochára Alojza Rigeleho, ktorý bol tiež členom Bratislavského okrášľovacieho spolku. Pred vstupom do parku z Nekrasovovej ulice je umiestnený pomník botanika J. A. Bäumlera, autorom je tiež sochár Alojz Rigele.

Aká je cesta od histórii k dnešku? Ako je Horský park vnímaný v súčasnosti?