Medzinárodná spolupráca
Zahraničné mestá
Praha patrí z hľadiska blízkeho geografického regiónu, postavenia hlavných miest EÚ, spoločného vývoja, riešenej mestskej problematiky - ale predovšetkým spoločnej historickej previazanosti - k prioritám zahraničnej spolupráce mesta Bratislavy. Hoci mestá nemajú túto spoluprácu ukotvenú zmluvne, Praha je praktickým a trvalým partnerom Bratislavy predovšetkým v oblasti výmeny skúseností pri príprave mestských politík, či riešení praktických aktuálnych mestských problémov. Z konkrétnych tém možno spomenúť témy: mestská hromadná doprava, koordinácia územného rozvoja, fungovanie a správa mestských podnikov, možnosti čerpania európskych fondov, kompetencie mestskej polície a bezpečnosť v meste, problém ľudí bez domova, krízové riadenie a povodne, a i.
Aj keď bilaterálne vzťahy medzi obomi mestami nie sú zmluvne zakotvené, hlavné mesto Maďarska Budapešť je pre Bratislavu významným regionálnym partnerom. V dialógu predstaviteľov samospráv v ich spolupráci dominuje najmä oblasť kultúry (výstavy, koncerty) i pocit spoločnej historickej spolunáležitosti, športu (Turnaj štyroch miest), gastronómie a cestovného ruchu.
Poľská metropola Varšava je tradičným a dôležitým partnerom Bratislavy, hoci vzájomné vzťahy nie sú zmluvne upravené. Mestá spája nielen blízky geografický región, ale aj spoločné témy, skúsenosti so začleňovaním do európskych štruktúr a spolupráca v rámci formátu V4. Varšava nám bola nápomocným partnerom napr. aj pri konzultácii o pôsobení mesta v platforme EUROCITIES
Viedeň je najbližším a zároveň strategickým partnerom v rámci medzinárodnej spolupráce Bratislavy. Túto spoluprácu predurčuje najmä vzájomná blízkosť (60 km) a pozícia hlavných miest krajín EÚ. Viedeň je pre Bratislavu hlavným potenciálnym poskytovateľom skúseností v oblasti úspešného riešenia mestských tém. Vzájomná spolupráca sa okrem toho odráža aj pri presadzovaní spoločných postupov v rámci strategických európskych a regionálnych projektov a iniciatív. Tradične sa spolupracuje v nasledujúcich oblastiach: doprava, územný rozvoj, sociálne bývanie, cestovný ruch, starostlivosť o seniorov, spolupráca mestských kontrolórov, čistota v meste a i. Pravidelné kontakty prebiehajú na úrovni vedenia miest – korešpondencia a osobné stretnutia primátorov ako aj riaditeľov magistrátov. Vzájomná spolupráca a partnerstvo je od roku 2010 potvrdené aj dohodou o spolupráci medzi Twin City mestami.
Spolupráca s Brnom je momentálne najaktívnejšou a prakticky najvyužiteľnejšou v rámci medzinárodnej spolupráce Bratislavy. Intenzívne vzťahy sú určené prienikom priorít a záujmov v mnohých oblastiach, blízkym geografickým umiestnením, spoločnou historicko-politickou a spoločenskou skúsenosťou, porovnateľnou veľkosťou ako aj jazykovou bezbariérovosťou. Okrem tradične rozvíjaných oblastí spolupráce, akými sú kultúra, doprava či cestovný ruch, si obe mestá aktívne vymieňajú skúsenosti v najrozličnejších mestských témach – stratégie mesta, územné plánovanie, vzájomná propagácia, fungovanie magistrátov z hľadiska organizácie, fungovanie mestských podnikov, bezpečnosť v meste, starostlivosť o seniorov, spolupráca škôl, a pod. Aktívne sú kontakty na úrovni riaditeľov magistrátov. Spolupráca s Brnom je zastrešená spoločnou dohodou z roku 2012.
Zmluvnú základňu vzťahov s Krakovom tvorí dohoda o spolupráci z roku 1974 a neskôr obnovované dokumenty. Štyridsiate výročie trvania vzájomných vzťahov (1974 - 2014) sa stalo jedným z impulzov zvýšeného obojstranného záujmu o revitalizáciu vzájomných kontaktov, a to najmä v kultúrnej oblasti (výstavy, Vianočné mosty atď.), ale aj pri výmene skúseností komunálneho charakteru, high-tech aktivitách Krakovského technologického parku, ako aj pri osobnom stretnutí predstaviteľov vedenia oboch miest.
Partnerstvo Bratislavy so slovinskou metropolou Ľubľanou je druhým najdlhšie trvajúcim partnerstvom so zahraničným mestom – trvá od roku 1967. Takmer polstoročné kontakty v rôznych sférach ako aj stretnutia primátorov i riaditeľov magistrátov svedčia o obojstrannom záujme o dialóg medzi hlavnými mestami SR a Slovinska. Témy a oblasti vzájomnej spolupráce a výmena skúseností sa týkali najmä financovania mestských projektov z fondov EÚ, mestského marketingu a brandingu, územného rozvoja a urbanistických koncepcií, výmeny skúseností o dopravných systémoch a infraštruktúre i sféry kultúry. Do ďalšieho rozvoja spolupráce možno zahrnúť aj problematiku životného prostredia a mestskej zelene, keďže Ľubľana bola v roku 2016 hlavným európskym mestom zelene (European Green Capital).
Protokol o spolupráci a priateľstve Bratislavy a s talianskym mestom Perugiou z roku 1962 bol základom pre vznik najdlhšie trvajúceho zahraničného partnerstva Bratislavy. Ďalší smer spolupráce určila deklarácia signovaná pri príležitosti 40. výročia ich kontaktov (2012). Predstavuje záujem pokračovať v kooperácii najmä v oblasti kultúry a umenia, vzdelávania, športu i vo sférach ochrany pamiatok a mestskej dopravy. Uskutočnili sa zaujímavé výstavy (Etruskovia z Perugie), došlo k výmene delegácií i možnosti študovať v Perugii.
S vyše 100-tisícovým maďarským mestom Székesfehérvárom Bratislava nadviazala styky v roku 1989. K vzájomnému kontaktu však došlo až v ostatnom období najmä vzhľadom na historickú skutočnosť, že Székesfehérvár (Stoličný Belehrad) podobne ako naše mesto bol miestom korunovácie kráľov a takisto každoročne usporadúva slávnostné podujatia pri tejto príležitosti. Spolupráca oboch miest môže byť perspektívna najmä v tomto kontexte – pri výmene skúseností - ako aj vo sfére kultúry v širšom rozsahu.
Vzťahy Bratislavy s Kyjevom boli zmluvne zakotvené ešte v roku 1969, kedy zástupcovia oboch miest podpísali v Kyjeve Dohodou o spolupráci a priateľstve, ktorá je platná dodnes. V spolupráci s hlavným mestom Ukrajiny v súčasnosti dominuje najmä vzájomná podpora formou výmeny skúseností v mestských témach, najmä však v oblasti kultúry. Ako príklad možno spomenúť kultúrnu prezentáciu ukrajinského hlavného mesta počas Dní Kyjeva v Bratislave, ktoré sa pri príležitosti osláv 50. výročia uzavretia spoločnej dohody uskutočnili v septembri 2019.
Medzinárodné organizácie
EUROCITIES založili v roku 1986 mestá Barcelona, Birmingham, Frankfurt, Lyon, Miláno a Rotterdam - ako platformu, ktorej hlavným cieľom je presadiť otázky sociologického, politického a ekonomického rozvoja miest v rámci agendy EÚ. V súčasnosti združuje približne 140 miest z viac ako 35 krajín Európy a predstavuje najefektívnejšiu medzinárodnú organizáciu európskych miest s vysokým potenciálom prínosu pre svojich členov. V rámci svojich 6 odborných fór združuje Eurocities v prvom rade mestských odborníkov: Mobilitné fórum, Fórum pre ekonomický rozvoj, Kultúrne fórum, Fórum pre sociálne záležitosti, Fórum pre znalostnú spoločnosť, Environmentálne fórum. Práca jednotlivých fór sa ďalej špecifikuje do tematicky užšie zameraných pracovných skupín. Bratislava pôsobí v organizácii ako riadny člen od roku 2010 a aktívne je zastúpená odborníkmi v mobilitnom fóre, kultúrnom fóre a fóre pre ekonomický rozvoj. Stretnutia jednotlivých fór a pracovných skupín EUROCITIES sú efektívnym nástrojom výmeny skúseností a nadväzovania konkrétnych foriem spolupráce. Hlavné mesto SR Bratislava sa počas svojho viac ako 5-ročného pôsobenia stáva čoraz viditeľnejšou, postupne si buduje výraznejšie postavenie v rámci organizácie a začína byť vnímaná ako spoľahlivý a odborne zdatný partner.
UCEU bola založená v roku 1961 v Bruseli ako organizácia združujúca hlavné mestá EÚ. Jej prioritným cieľom je udržiavanie siete kontaktov medzi hlavnými mestami EÚ a podporovať medzi nimi aktívnu a dlhodobú spoluprácu. Aktuálnym poslaním UCEU je snaha o presadzovanie špecifických problémov európskych hlavných miest do regionálnej politiky EÚ. Bratislava sa členom organizácia stala vstupom SR do Európskej únie a UCEU predsedala v roku 2013.
Organizácia vznikla v roku 1995 z iniciatívy Atén, pričom jej cieľom bolo vytvorenie prostredia na spoluprácu a pomoc prostredníctvom mestskej diplomacie v nestabilnom prostredí juhovýchodnej Európy. Neskôr sa vyprofilovala do súčasnej podoby a zameriava sa predovšetkým na udržiavanie väzieb a výmenu informácii medzi jej členmi. Keďže členmi sú aj mestá krajín mimo EÚ, ktorých jasnou prioritou je európska integrácia, Bratislava predstavuje jedného z potenciálnych poskytovateľov skúseností týkajúcich sa napr. príprav vstupu do EÚ, otvorenia cezhraničného priestoru, či zavedenia spoločnej európskej meny. Dotknutý región je okrem toho dlhodobým strategickým záujmom zahraničnej politiky SR. Bratislava je členom organizácie od roku 2002.
Klub bol založený v roku 2003 z iniciatívy vtedajšej primátorky Štrasburgu. Bratislava je členom od jeho vzniku. Organizácia združuje rôzne európske mestá, pričom za prioritné ciele si zadefinovala umožniť výmenu skúseností v oblastiach mestskej politiky, riešiť spoločné problémy európskych aglomerácií, budovať medzinárodné vzťahy a rozvíjať rôzne formy spolupráce na úrovni samospráv. Štrasburský klub sa zameriava napr. na projekty podpory študentov prostredníctvom grantov, podpory udržateľného rozvoja, dopravy, sociálnej inklúzie či kultúrnej výmeny.
Organizácia bola založená v roku 1885, kedy združovala iba prevádzkovateľov električkových tratí. V súčasnosti je celosvetovou asociáciou všetkých druhov verejnej dopravy – v rámci toho prevádzkovateľov, relevantné vedecké inštitúcie, príslušné sekcie samospráv a pod. Cieľom UITP je vytváranie siete kontaktov, spolupráce a výmeny informácií pre tých, ktorí pracujú vo sfére verejnej dopravy, pre členov sú dostupné výsledky skupiny zameranej na inovácie vo verejnej doprave. V iniciatíve je združených vyše 3000 subjektov, Bratislava je členom od roku 2009.
LHC je celosvetové zoskupenie historických metropol so sídlom v japonskom meste Kjóto. Prvá konferencia ligy sa konala v roku 1987. Hlavnou úlohou organizácie je výmena skúseností a informácií, podpora medzinárodného dialógu medzi historickými mestami v duchu hesla „Zachovať a rozvíjať historické mestá“. V súčasnosti združuje okolo 100 svetových miest – členmi sú mnohé významné európske metropoly. Bratislava je členom od roku 1994.
Štruktúry EU
Výbor regiónov je politické zhromaždenie, ktoré umožňuje miestnym a regionálnym orgánom aktívne participovať na fungovaní Európskej únie a tvorbe európskej legislatívy. Zároveň im umožňuje udržiavať kontakt medzi verejnosťou - keďže volení predstavitelia samospráv sú najbližšie k občanom - a EÚ. Bratislava je vo Výbore regiónov aktívne zastúpená primátorom Ivom Nesrovnalom. V roku 2015 bola Bratislava zvolená za miesto konania 7. samitu Výboru regiónov v lete 2016, v rámci predsedníctva v Rade EÚ 2016. Hlavné mesto SR Bratislava tak spolu s Bratislavským samosprávnym krajom hostilo politickú udalosť na najvyššej úrovni, ktorá bola aj Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR zaradená v rámci oficiálneho kalendára podujatí SK PRES 2016 medzi profilové podujatia typu „A“.
Európska komisia sa v roku 2013 rozhodla začať aktívny dialóg s mestami za účelom tvorby efektívnej mestskej politiky. Do roku 2050 by mal pomer ľudí žijúcich v mestách a predmestiach vzrásť zo súčasných 72% až na 80%, a preto je nevyhnutné s mestami úzko spolupracovať na tvorbe politiky v zásadných oblastiach ako miera zamestnanosti, sociálne záležitosti, doprava, znečistenie vzduchu, energetika a environmentálne otázky. Okrem konzistentnej spolupráce sa v rámci pracovných skupín pravidelne stretávajú aj primátori hlavných miest Európskej únie a aktívne rokujú so zástupcami Európskej komisie.
Bratislava, uvedomujúc si dopady aktivít na území mesta na stav klímy, pri svojom rozvoji a zvyšovaní kvality života svojich obyvateľov a návštevníkov, aktívne a zodpovedne pristupuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov na svojom území - aby tak prispela k zachovaniu a zlepšeniu životného prostredia v meste, ako aj v susediacich oblastiach. Mesto Bratislava je signatárom dvoch najvýznamnejších iniciatív na úrovni Európskej komisie - Covenant of Mayors (2012) a Mayor′s Adapt (2014). Podpísaním Dohovoru primátorov a starostov sa Bratislava zaviazala splniť a prekročiť cieľ Európskej Únie – a to do roku 2020 znížiť emisie CO2 o 20%, prostredníctvom Implementácie financovaním technickej asistencie EIB a realizácie investičnej časti akčného plánu udržateľného energetického rozvoja v oblastiach, ktoré spadajú pod rozhodovaciu právomoc mesta
Cezhraničná spolupráca
Spolupráca v cezhraničnom regióne medzi Bratislavou a spolkovou krajinou Dolné Rakúsko funguje na zmluvnom základe už od roku 2000, kedy bol podpísaný prvý pracovný program na dvojročné obdobie. Následne boli podpísané dohody o cezhraničnej spolupráci v rokoch 2002, 2009 a aktuálne je v platnosti dohoda z roku 2015, ktorú podpísali štatutári zmluvných strán v rakúskom St. Pölten. Spolupráca už tradične zahŕňa jedného partnera na rakúskej strane: Dolné Rakúsko - a troch partnerov na slovenskej strane: hlavné mesto SR Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj a Trnavský samosprávny kraj (tri dvojstranné dohody rovnakého znenia). Cieľom dohody je lepšia koordinácia cezhraničnej spolupráce a prehĺbenie spoločných aktivít. Oblasti pre spoluprácu v cezhraničnom regióne, ktoré dohoda prioritne definuje sú: dopravná infraštruktúra a mobilita, ochrana pred povodňami a prírodnými katastrofami, zdravotníctvo a sociálne veci, kultúra, kultúrne, historické dedičstvo a prírodné dedičstvo, veda, výskum a inovácie, územné plánovanie a životné prostredie, cestovný ruch a agroturizmus vrátane vinárstva a vinohradníctva, vzdelávanie, mládež a šport, energetika a obnoviteľné zdroje energie, hospodárska spolupráca, demografia a trh práce.
Strategické projekty a iniciatívy
Dunajský región predstavuje v rámci Európskej únie osobitný prírodný, hospodársky a dopravný fenomén a tvorí samostatný makroregión. S cieľom vytvoriť rámec pre spoluprácu, ktorá by viedla ku konkrétnym reakciám na výzvy, ktorým tento makroregión čelí, vznikla v rámci Európskej únie Stratégia EÚ pre Podunajsko (Dunajská stratégia). Očakávaním stratégie je posilnenie spoločného regiónu, zjednotenie iniciatív v podunajskej oblasti a tým predkladanie efektívnejších projektov so širším pôsobením. Prostriedkom napĺňania Dunajskej stratégie na úrovni miest je zapojenie do činnosti Rady podunajských miest a regiónov. Rada poskytuje asistenciu všetkým potenciálnym partnerom pri identifikovaní vhodných tém a spôsobov pre spoluprácu v implementácií stratégie, vystupuje ako jednotný politický hlas podunajských miest a regiónov. Slovenská republika Dunajskej stratégii predsedala v roku 2016, v súvislosti s čím funkciu prezidenta Rady podunajských miest a regiónov prijal primátor hlavného mesta SR Bratislavy. Bratislava sa tak v roku 2016 stala miestom konania niekoľkých významných konferencií – zasadnutia Výkonného výboru Rady, Konferencie podunajských miest a regiónov, Výročného fóra Dunajskej stratégie – ako aj sprievodných spoločensko-kultúrnych či odborných podujatí.
21. konferencia zmluvných strán rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (ďalej ako COP21), ktorá sa uskutočnila v decembri 2015 v Paríži priniesla univerzálnu a právne záväznú dohodu, ktorá umožní zníženie emisií skleníkových plynov s cieľom udržať globálne otepľovanie pod 2°C. Nové finančné príspevky na boj proti klimatickým zmenám s podporou už existujúceho „Zeleného klimatického fondu (Green Climate Fund)”, a s možnosťou vyzbierania sumy 100 miliárd dolárov ročne do r. 2020 vo verejnom aj súkromnom financovaní, budú základným kameňom COP 21. Cieľom COP 21 je tiež ukázať, že občianska spoločnosť môže podporovať a rozširovať záväzky štátov prostredníctvom « agendy riešení ». Adaptačné opatrenia na negatívne dopady zmeny klímy, s ktorými sa budú musieť vysporiadať mestá, s cieľom zabezpečenia kvality života svojich obyvateľov, si vyžiadajú nemalé finančné prostriedky. Bratislava má vypracovanú a schválenú Stratégiu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy v Hlavnom meste SR Bratislava. Opatrenia tu navrhnuté sa snaží realizovať už v spomínanom projekte "Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy", ktorý je finančne podporený z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórska, štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a rozpočtu Hlavného mesta SR Bratislavy.
Spolupráca s veľvyslanectvami
Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky je sídlom diplomatických misií mnohých krajín a viacerých medzinárodných organizácií. Početný diplomatický zbor obohacuje mesto a dotvára jeho kultúrno-spoločenskú pestrosť. Veľvyslanectvá a diplomatické misie zohrávajú významnú a nezastupiteľnú rolu pri rozvoji vzájomných vzťahov v oblastiach ako ekonomika, obchod, kultúrna spolupráca, vzdelávanie a cestovný ruch.
Prítomnosť diplomatických zastúpení v Bratislave má pre mesto potenciál veľkého prínosu. Systematická práca s diplomatickým zborom môže mestu pomôcť vytvoriť nové partnerstvá, sprostredkovať účasť v nových projektoch a celkovo obohatiť život mesta a jeho obyvateľov.
Praktická spolupráca mesta s veľvyslanectvami sa prejavuje napr. formou spolupráce pri organizovaní a podpore kultúrno-spoločenských podujatí a odborných konferencií, účasti sa na spoločných projektoch, vzájomnej propagácie, poskytovania spolupráce pri nadväzovaní užitočných kontaktov, ale aj sponzorstva projektov určených pre Bratislavčanov.
