Pamiatky
Medzi najnavštevovanejšie pamiatky Bratislavy patrí Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina, Stará radnica, Primaciálny palác, Michalská brána, Grassalkovičov palác, Mirbachov palác, Dom U dobrého pastiera, Hrad Devín a Slavín.
Dominanta hlavného mesta, Bratislavský hrad, sa týči na kopci nad starým mestom. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 907 a nachádza sa v Salzburských análoch v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradné návršie bolo osídlené už v neskorej dobe kamennej a prvými známymi obyvateľmi boli Kelti, ktorí tu založili opevnené sídlo zvané „Oppidum“.
Po štyri storočia prechádzala touto oblasťou hranica Rímskej ríše – „limes Romanus“. Počas Veľkomoravskej ríše postavili na tomto mieste Slovania pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše.
V 10. storočí sa stala Bratislava neoddeliteľnou súčasťou rozrastajúceho sa Uhorského štátu a na hradnom kopci bol v 11. storočí postavený kamenný palác a kostol svätého Salvatora s kapitulou. V 15. storočí za vlády Žigmunda Luxemburského bol hrad prestavaný v gotickom slohu na protihusitskú pevnosť. V tomto období bol na východnej strane vybudovaný nový vstup do hradu – Žigmundova brána – kým na západnej strane postavili 7 m hrubé hradby. V roku 1437 bola vybudovaná hradná studňa.
V 16. storočí prikázal kráľ Ferdinand hrad prestavať do renesančného slohu, zatiaľ čo v 17. storočí, keď sa hrad stal sídlom dedičného župana Pálffyho, bol prestavaný do barokového slohu. Za vlády Márie Terézie bol hrad upravený podľa potrieb jej zaťa, guvernéra Alberta Sasko-Tešínskeho, ktorý bol vášnivým zberateľom umenia a na hrade umiestnil svoju zbierku umeleckých diel. Táto kolekcia bola neskôr presťahovaná do Viedne – dnešná Albertina.
Za vlády Jozefa II bol na hrade umiestnený generálny seminár na výchovu kňazov. Neskôr hrad slúžil ako kasárne pre vojakov, až kým ho nezničil požiar v roku 1811. Rekonštrukcia sa uskutočnila až v rokoch 1953-1968.
Od zvrchovanosti slúži hrad ako reprezentačné sídlo Národnej rady Slovenskej republiky a umiestnené sú tu aj expozície Slovenského národného múzea.
Historické múzeum je významnou súčasťou komplexu špecializovaných múzeí SNM. Jeho základným poslaním je cieľavedomé získavanie, ochraňovanie, vedecké a odborné spracovanie, využívanie a sprístupňovanie múzejných zbierok, dokladujúcich vývin spoločnosti na Slovensku od stredoveku po súčasnosť. V tomto kontexte múzejnej špecializácie má celoštátnu pôsobnosť. Buduje, spravuje a spracúva tiež numizmatickú zbierku od najstarších čias po súčasnosť a zbierky dokumentujúce históriu a etnokultúrny vývoj Slovákov v zahraničí. Historické múzeum opatruje bohatý fond zbierkových predmetov.
Gotický kostol, postavený na mieste pôvodného románskeho pripomína slávu Bratislavy, keď bola korunovačným mestom Uhorských kráľov. Veľkolepý je vnútorný lomený portál so zachovaným tympanónom. Jeho vnútro vypĺňa pozoruhodný reliéf Najsvätejšej trojice.
Kostol má štyri kaplnky, kaplnku kanonikov, gotickú kaplnku Žofie Bavorskej, kaplnku sv. Anny a barokovú kaplnku sv. Jána Almužníka. Portál južnej predsiene predstavuje najstaršiu renesančnú architektúru na území Slovenska. V rokoch 1563 až 1830 bol korunovačným kostolom uhorských kráľov a ich manželiek, čoho dokladom je dodnes aj kópia uhorskej kráľovskej koruny (300 kg) na vrchole 85-metrovej novogotickej veže, ktorá je uložená na pozlátenom vankúši s rozmermi 2 x 2 m. Začiatkom septembra sa každoročne vracia do Bratislavy sláva a lesk korunovácií.
História Starej radnice siaha až k začiatkom stredovekého mesta v 13. storočí. Pôvodný románsky dom richtára Jakuba sa stal majetkom mesta a časom k nemu pribudli Ungerov a Pawerov dom.
Múzeum mesta Bratislavy pripravilo v zrekonštruovaných priestoroch Starej radnice novú expozíciu dejín mesta. Jej cieľom je priblížiť históriu Bratislavy predovšetkým cez život jej obyvateľov odohrávajúci sa pod vplyvom ekonomických, politických i kultúrnych udalostí.
Exponáty a doplnkové informácie približujú obdobie od praveku až do konca 30. rokov 20. storočia, Bratislavu ako hlavné mesto Slovenska prezentuje filmový dokument pod názvom Ľudia a mesto. K významným udalostiam radíme aj vznik samotného múzea v roku 1868, vďaka ktorého zbierkam bolo možné usporiadať túto expozíciu.
Stará radnica – Múzeum dejín mesta
Primaciálny palác (1778-1781) bol postavený namiesto pôvodného paláca patriaceho ostrihomskému arcibiskupovi. Fasáda paláca je v prísne klasickom štýle. Štít zdobia alegorické sochy od J. Köglera a F. Prokopa a tiež vázy od J. A. Messerschmidta. Na vrchole tympanónu je kardinálsky erb Jozefa Batthyányiho, prvého obyvateľa paláca. Budovu zdobí model jeho železného klobúka vážiaci 150 kg.
Alegorické sochy pozdĺž línie strechy vyjadrujú kardinálove ľudské vlastnosti a dosiahnuté hodnosti. V Zrkadlovej sieni bol 26. decembra 1805 podpísaný Bratislavský mier medzi Francúzskom a Rakúskom. Palác dnes slúži ako kancelária primátora Bratislavy a znamenitá Zrkadlová sieň sa využíva na organizovanie koncertov.
V paláci sa tiež nachádza vzácna zbierka anglických tapisérií zo 17. storočia, ktorá pochádza z kráľovskej tkáčovne anglického mesta Mortlake. Našla sa pri rekonštrukcii v roku 1903 a nepochybne stojí za návštevu.
Na vnútornom štvorhrannom nádvorí Primaciálneho paláca stojí fontána svätého Juraja, legendárneho rytiera, ktorý bojuje s drakom. Podľa jednej z legiend je postava rytiera Juraja totožná s arcibiskupom Jurajom. Jeho boj s drakom symbolizuje úsilie katolíckej cirkvi vyhnať reformáciu z mesta. Povesť hovorí, že Juraj zachránil pannu menom Dúbravka z pazúrov draka a získal si jej ruku. Každý rok na Juraja kamenný rytier ožije, zvrtne sa na koni a pokloní sa obyvateľom mesta.
Obrazáreň
Tento rokokový letný palác bol postavený pre predsedu Uhorskej kráľovskej komory a poradcu cisárovnej Márie Terézie, grófa Antona Grasalkoviča v roku 1760. Prepychový palác bol v minulosti vyhľadávaným miestom spoločenského života šľachty. V súčasnosti je palác sídlom Prezidenta Slovenskej republiky.
Palác je síce pre návštevníkov bežne zatvorený, park za ním je však voľne prístupný verejnosti. Park je známy ako Grasalkovičova záhrada, tiež aj záhrada Prezidentského paláca. Pôvodne bol navrhnutý ako francúzska okrasná záhrada. Od roku 1919 sa stal obľúbeným miestom prechádzok a koncertov a stále slúži ako tiché útočisko pred ruchom veľkomesta. Stojí v nej socha cisárovnej Márie Terézie na koni, fontána Mladosť od popredného slovenského sochára Tibora Bártfaya a avantgardné sochy od súčasných umelcov. V parku sa nachádza aj aleja prezidentov, kde každá hlava štátu na znak návštevy zasadí malý dubový strom.
Kontakt
Grassalkovičov palác
Hodžovo námestie 1
811 01 Bratislava-Staré Mesto
Kupolovitá, a predsa vkusná medená strecha Michalskej brány je jedným zo symbolov Bratislavy. Strechu pôvodnej gotickej veže z polovice 14. storočia upravili na jej súčasnú barokovú podobu v rokoch 1753 až 1758. Veža meria 51 m a má sedem poschodí. Pri výstupe na hornú terasu veže sa Vám naskytne nádherný pohľad na historické centrum mesta. Na vrchole veže je umiestnená socha znázorňujúca archanjela Michaela ako zabíja draka. Replika dela pod bránou pozýva na návštevu Múzea zbraní. Pod Michalskou vežou sa nachádza tzv. nultý kilometer s označením vzdialeností 29 hlavných miest od Bratislavy.
Meno dostala brána podľa kostola, ktorý stál na predmestí neďaleko brány. Pôvodne hranolovú vežu zo 14. storočia zvýšili v rokoch 1511 – 1517 osemuholníkovou nadstavbou.
Pri barokovej úprave roku 1758 veža dostala súčasnú podobu, na jej hrot umiestnili medenú sochu archanjela Michala s drakom od P. Ellera. Na mieste gotického reťazového mostu postavili barokový so sochami svätcov, obranný múr s parkanom od Michalskej brány po Prašnú baštu včlenili do domových blokov Zámočníckej ulice.
Rokokový Mirbachov palác dal postaviť bratislavský pivovarník Michael Spech v rokoch 1768-1770. Posledný majiteľ, gróf Emil Mirbach, odkázal palác mestu so želaním, aby v jeho priestoroch zriadilo Galériu mesta Bratislavy. Jeho želanie bolo splnené a v budove je dnes umiestnená stála expozícia stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva.
Nachádzajú sa tu aj priestory určené na krátkodobé výstavy. Na nádvorí paláca sa nachádza fontána, ktorú zdobia impozantné sochy Tritona a nymfy od Viktora Tilgnera zobrazujúce ženu sediacu na ramene mocného polohada a polomuža.
Mirbachov palác patrí k najzachovanejšej pôvodnej architektúre starého Prešporka. Rokokový klenot postavený na mieste starej zástavby, ktorá sa spomína už v roku 1459 ako CURIA CIVITATIS alebo WEITE HOF. Ešte v druhej polovici 16. storočia to bola drevená stavba, v ktorej sa podľa záznamov konali v roku 1666 evanjelické bohoslužby (spoluvlastníkom susedných domov je dodnes Evanjelická cirkev a. v.). Majitelia paláca sa rýchlo striedali: v roku 1636 ho vlastnil rod Illésházy, potom mesto a následne bohatý pivovarník Michael Spech. Ten po strhnutí starej stavby na niekoľkých stredovekých parcelách v rokoch 1768 – 1770 postavil honosný palác, pravdepodobne v takej podobe, akú poznáme dnes. Nepochybne kvalitný autor projektu – architekt – je neznámy. Možno sa však domnievať, že pracoval vo Viedni. Poznáme len meno murárskeho majstra – Matthaeus Höllrigl. Spech po dokončení stavby palác predal.
Ako prvý majiteľ je zaznamenaný gróf Imre Csáky (1781 – 1813) a do začiatku 20. storočia mal palác ďalších piatich vlastníkov. Predposledným bol v rokoch 1908 – 1916 gróf Koloman Nyáry, ktorého mohutný a krásny rodový erb je ozdobou tympanónu v hornej strednej časti fasády. Posledným majiteľom paláca bol gróf Dr. Emil Mirbach. Po dejinných turbulenciách – rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik ČSR, obdobie Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny a následne obnova ČSR – prechádza palác v máji 1948 definitívne do vlastníctva mesta Bratislavy, ktoré v ňom v roku 1975 zriadilo Galériu mesta Bratislavy.
Hrad Devín je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza na úpätí útesu nad sútokom Dunaja a Moravy. Toto strategicky dôležité miesto bolo osídlované od neskorej doby kamennej radom skupín, počínajúc od Keltov až po Rimanov, od Gótov po Lombardov, a mnohými ďalšími.
Najstaršie stopy slovanského osídlenia pochádzajú z 8. storočia. V 9. storočí tu údajne stála pevnosť z obdobia Veľkomoravskej ríše, ktorá je spájaná s kniežaťom Rastislavom. Prvá písomná zmienka o Devíne pochádza z roku 1223. Od 15. storočia hrad patril rôznym významným šľachtickým rodom. V roku 1809 bol však zničený armádou Napoleona. V 19. storočí sa stal hrad dôležitým miestom pre Slovenské národné povstanie. Z úzkeho brala stále vyčnievajú zvyšky cimburií renesančnej bašty. Podľa legendy z nej skočila nevesta v svadobný deň potom, čo jej rodina zabila ženícha rytiera Mikuláša a posielali ju do kláštora. Devín je skvelým miestom na prechádzky, a to nielen kvôli historickým pamiatkam, ale aj vďaka prekrásnej prírode, ktorá ho obklopuje.
Sprístupnenie horného hradu
Hlavné mesto SR Bratislava získalo na projekt „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“ prostriedky z Finančného mechanizmu EHP na opätovné sprístupnenie horného hradu, ktorý bol pre verejnosť uzavretý od jesene 2008.
V rámci projektu „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“ realizovaného v období 11/2014 - 4/2017 v rámci programu Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a podpora diverzity v kultúre a umení spolufinancovanom z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (FM EHP) a štátneho rozpočtu SR boli realizované rekonštrukčné práce pre sprístupnenie horného hradu verejnosti.
Projekt, schválený v celkovom finančnom objeme 517 376 €, spolufinancovaný grantom FM EHP vo výške max. 439 770 € s finančnou spoluúčasťou hlavného mesta SR Bratislavy na spolufinancovanie projektu vo výške 77 606 € bol zameraný na sprístupnenie horného hradu, obnovu komunikačného systému zo stredného hradu na citadelu horného hradu, stavebné úpravy na strednej a hornej terase a obnovenie expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala.
Celková suma zúčtovaných oprávnených výdavkov realizovaného projektu realizovaného v období 11/2014 - 4/2017 prestavuje sumu 510 631,16 € vrátane 434 036,71 € oprávnených výdavkov projektového grantu a 76 595 € povinného 15%-ného spolufinancovania hlavného mesta SR Bratislavy. Čerpanie dosiahlo projektového grantu 98,7%.
Pôvodne odhadované náklady projektu podľa projektovej zmluvy na grant r. 2014 predstavovali sumu 399 729 € so spolufinancovaním grantom vo výške 339 770 € a finančnou spoluúčasťou hlavného mesta SR Bratislavy vo výške 59 959 €, grant bol v 3/2017 navýšený o čiastku 100 000 €, čím sa celkové oprávnené výdavky projektu stanovili na max. 517 376 € pri navýšení spolufinancovania 15% výdavkov, t.j. do výšky 77 606 €. Navýšenie projektového grantu o 100 000 € bolo určené na realizáciu expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala a vyčistenie úpätia hradného brala od náletových drevín, realizované v 1. štvrťroku 2017.
Charakteristika projektu:
- zameraný na sprístupnenie horného hradu, obnovu komunikačného systému zo stredného hradu na horný hrad, stavebné úpravy na strednej a hornej terase a obnovenie expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala.
- podporený grantom Európskeho hospodárskeho priestoru v rámci programu SK05 Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva
- rozpočet v celkovom finančnom objeme 517 376 € so spolufinancovaním grantom Finančného mechanizmu EHP (tzv. Nórskych grantov) a zo štátneho rozpočtu SR vo výške 85 % nákladov (439 770 € ) a spolufinancovaním Hlavného mesta SR Bratislavy min. vo výške 15 % nákladov, bol využitý v celkovej výške zúčtovaných oprávnených výdavkov realizovaného projektu realizovaného v období 11/2014 - 4/2017 v sume 510 631,16 € vrátane 434 036,71 € oprávnených výdavkov projektového grantu (85%) a
- 76 595 € 15%-ného spolufinancovania hlavného mesta SR Bratislavy.
Navyše, hlavné mesto v júni 2016 navýšilo vlastné prostriedky rozpočtu mesta v sume takmer 230 tis. € na financovanie tzv. 2. etapy projektu „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“, z vlastného rozpočtu mesta boli financované náklady na povinnú publicitu projektu a financovanie neoprávnených aktivít projektu (zameranie, projektová dokumentácia, autorský dohľad prác), projektová dokumentácia 2. etapy, náklady na práce r. 2017 - statické zabezpečenie narušených murív a objektov, pochôdzne osvetlenie horného hradu, odborný autorský dohľad a pod.
Tzv. 2. etapa projektu, realizovaná v období r. 2016 – 12/2017, má za cieľ zabezpečiť realizáciu nevyhnutných prác a aktivít, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnom projekte rekonštrukčných prác z r. 2014, resp. ktorých havarijný stav je nutné riešiť bezodkladne vzhľadom na ochranu národnej kultúrnej pamiatky ako aj bezpečnosť návštevníkov areálu NKP.
Práce / aktivity realizované v rámci projektu v období 11/2014 – 4/2017:
- vyčistenie hradného brala a architektúr horného hradu od náletových drevín a skalnej sute s použitím horolezeckej techniky a osadenie monitorovacieho systému na zisťovanie pohybu nestabilných častí hradnej skaly (realizácia 10 – 12/2015) a vyčistenie úpätia hradného brala od náletových drevín (realizácia 3-4/2017)
- rekonštrukčné práce spočívajúce v pamiatkovej obnove hradobných konštrukcií časti areálu národnej kultúrnej pamiatky (realizácia 2– 6/2016)
- obnovenie expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala (realizácia 2. polrok 2016 – 4/2017)
- Práce na vyčistenie hradného brala a osadenie monitorovacieho systému na zisťovanie pohybu nestabilných častí hradnej skaly boli realizované v období októbra – decembra 2015. Vyčistenie hradného brala a architektúr horného hradu od náletových drevín a skalnej sute s použitím horolezeckej techniky bolo realizované s použitím horolezeckej techniky v období októbra - novembra 2015, následne v decembri 2015 bolo realizované osadenie monitorovacieho systému na zisťovanie pohybu nestabilných častí hradnej skaly. V marci – apríli 2017 realizované vyčistenie úpätia hradného brala od náletových drevín.
- Obnova hornej časti hradu - rekonštrukčné práce spočívajúce v pamiatkovej obnove hradobných konštrukcií dotknutej časti areálu národnej kultúrnej pamiatky, bola realizovaná vzhľadom na ročné obdobie, od februára 2016 do júna 2016 a bola zameraná na sprístupnenie horného hradu, obnovu komunikačného systému zo stredného hradu na horný hrad, stavebné úpravy na strednej a hornej terase. Predmetom rekonštrukčných prác boli objekty horného hradu, stredná terasa horného hradu, horná terasa horného hradu, horný hrad – citadela a podzemné priestory, realizácia elektroinštalácie a doplnenie prístupového oceľového schodiska na strednej terase a na spodnej časti hornej terasy.
- Obnovenie expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala realizované následne, od druhej polovice r. 2016 do 4/2017.
Realizácia projektu : 11/2014 podpis zmluvy, VO, práce: od 10/2015 – 04/2017
Termín ukončenia projektu - 30.4.2017
Slávnostné otvorenie horného hradu NKP Hrad Devín - 5.5.2017.
Od 6.5.2017 môžu návštevníci navštíviť horný hrad a muzeálnu expozíciu v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala.
Prijímateľ grantu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
Partneri projektu:
- Múzeum mesta Bratislavy
- Generálny investor Bratislavy
- Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied
- Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Katedra archeológie
- Geologický ústav Slovenskej akadémie vied
- Mestský ústav ochrany pamiatok
- Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra inžinierskej geológie
Link na webstránku grantov EHP a Nórska v Slovenskej republike: http://www.eeagrants.sk/
informácie o projekte „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“ http://www.eeagrants.sk/404-sk/nkp-hrad-devin-spristupnenie-horneho-hradu-verejnosti/
Zverejnená PROJEKTOVÁ ZMLUVA na realizáciu projektu „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“ v rámci programu „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva“: http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1599248&l=sk
Uzavretie horného hradu a archeologický výskum 2008 – 2010
Uzavretie horného hradu (september 2008) bolo spôsobené vznikom trhliny v hradbovom múre nad kamenným prístupovým schodiskom. Trhlina v múre bola niekoľko mesiacov monitorovaná a odborná komisia konštatovala, že dochádza k zmenám, ktoré by mohli viesť k nekontrolovanej deštrukcii hradby. Nakoľko tadiaľ vedie jediná prístupová cesta, komisia rozhodla z dôvodu bezpečnosti návštevníkov horný hrad uzavrieť.
Za poškodeným múrom sa nachádzala zatrávnená terasa, z ktorej bolo nevyhnutné vyťažiť zeminu až na skalné podložie, kvôli odľahčeniu tlaku na múr. Nakoľko na strednej terase nebol v minulosti realizovaný archeologický výskum, bolo nutné k nemu pristúpiť. Výskum trval v rokoch 2008 – 2009 a odkryl tu viacero, dovtedy neznámych historických murív zo 14. – 17. storočia, ktoré sú verejnosti prezentované.
Rekonštrukcia horného hradu v roku 2010 si vyžiadala aj odstránenie dlažby na hornej terase, pod ktorou sa našli ďalšie historické objekty z 13. – 17. storočia. Archeologický výskum horného hradu bol ukončený v apríli 2010.
V rámci rekonštrukčných prác sa v exteriéri horného hradu demontovali všetky drevené prvky, ktoré boli v havarijnom stave, rozobrané boli aj pochôdzne plochy a deinštalovaná bola aj expozícia, kde bola odstránená nevyhovujúca zničená drevená podlaha, schodiská, madlá, zábradlia, vitríny a elektroinštalácia. Z plánovaných rekonštrukčných prác sa podarilo do apríla 2010 zrealizovať opravu poškodeného muriva hradby, archeologický výskum a výmenu dreveného mosta cez šijovú priekopu za kovový.
Na jar 2010 boli z dôvodu nedostatku financií pozastavené všetky rekonštrukčné práce.
Obnova horného hradu NKP hrad Devín v období 2014 – 2017
Hlavné mesto SR Bratislava získalo v roku 2014 na obnovu NKP hrad Devín finančné prostriedky z programu „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva“, financovaného z Finančného mechanizmu EHP.
Cieľom projektu bol sprístupniť verejnosti hornú časť hradu Devín s expozíciou v jaskynných priestoroch, ktoré boli uzavreté od roku 2008.
Stavebným prácam predchádzalo očistenie hradnej skaly a architektúr na hornom hrade od náletovej zelene. Na skalnom brale bolo inštalovaných viacero trhlinomerov, ktoré automaticky zaznamenávajú zmeny stability skalných blokov.
V jaskynných priestoroch skalného brala je od 1. 5. 2017 inštalovaná expozícia o vývoji hradu Devín v stredoveku, ktorá bude doplnená o geologickú históriu brala. Nálezy z obdobia stredoveku budú doplnené o unikátnu prezentáciu zvyškov mora z obdobia treťohôr (16 miliónov rokov), ktoré sa tu zachovali v podobe morského piesku s príslušnou faunou a tiež pozorovateľnými vplyvmi pôsobenia morskej hladiny v devínskom skalnom brale.
Novou archeologickou i geologickou expozíciou, technickým vylepšením osvetlenia a ventiláciou jaskynných priestorov vznikne atraktívny a poučný expozičný priestor, ktorého návšteva spolu s výhľadom z horného hradu do širokého okolia poskytne návštevníkom nezabudnuteľný zážitok.
História a zaujímavosti horného hradu
Kamenný stredoveký hrad bol postavený na skalnom brale najneskôr v druhej polovici 13. storočia. Nie je však vylúčené, že to bolo krátko po zničení a vypálení hradu v roku 1233. Najstaršou stavbou na hornom hrade bola valcová veža, v ktorej strede sa nachádzal vstup do jaskynných priestorov v skalnom brale. Krasové jaskyne a pukliny tu vznikli pred 16 miliónmi rokov, kedy boli zaplavené treťohorným morom. Pravdepodobne pri výstavbe horného hradu v 13. storočí boli objavené a umelo osekané do väčších priestorov, ktoré mohli slúžiť ako útočisko a skladovacie priestory. Jaskynné priestory boli opäť objavené v roku 1990.
Hrad Devín bol kráľovským pohraničným hradom, ktorý bol prepožičiavaný významným uhorským šľachtickým rodom (Garayovci, páni zo sv. Jura a Pezinka, Báthoryovci, Pálfyovci). V roku 1529 na hrad zaútočili Turci, ktorí postupovali k Viedni. Hrad nedobyli, ale vypálili mestečko Devín aj s kostolom. Horný hrad bol v 15. – 17. storočí viackrát prestavaný a rozšírený.
V roku 1809 hrad Devín podmínovali vojaci Napoleonovej armády a vyhodili ho do povetria. Do Dunaja sa zrútili celé bloky muriva a horný hrad bol zničený takmer na skalu. Hrad Devín už v tom čase nemal vojenskú posádku ani žiadny vojenský význam a dôvody jeho zničenia (rovnako ako neďalekého hradu Pajštún) zostávajú neznáme.
V roku 1896 sa v Uhorsku konali veľkolepé oslavy tisíceho výročia príchodu maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny. Ich súčasťou bola aj výstavba siedmich pomníkov. Jeden z nich bol postavený na Devíne. Pri jeho výstavbe boli opäť zničené ďalšie časti horného hradu. Devínsky pomník mal mohutný osemhranný podstavec s nápisom 896 – 1896, na ktorom stál stĺp so sochou staromaďarského bojovníka. Opieral sa o štít s reliéfom uhorského štátneho znaku a v pravej ruke držal voľne spustenú šabľu. Tento 22 metrov vysoký monument slávnostne odhalili 18. októbra 1896. Po vzniku prvej Československej republiky bol pomník ako symbol „uhorského jarma“ zničený – 12. januára 1921 presne napoludnie ho vyhodila do povetria skupina slovenských legionárov.
Poslední majitelia – Pálffyovci 25. mája 1932 predali Devínsky hrad Československej republike za symbolických 1 000 korún.
Hrad Devín navštívi ročne viac ako 100 000 návštevníkov z domova i zahraničia. V roku 2016 zaznamenal hrad Devín rekordnú návštevnosť 175 000 návštevníkov.
Dnešný kopec Slavín aj s okolitými kopčekmi tvoril od stredoveku jadro vinohradníckej oblasti Bratislavy. Jednotlivé vinohrady vlastnili mešťania a vinohradníctvo patrilo k najvýnosnejším komoditám obchodnej činnosti mesta. Po zániku vinohradov koncom 19. storočia ostal kopec nezastavaný až do prvej tretiny 20. storočia. Vzhľadom na svoju dominantnú polohu nad mestom bol v 50-tych rokoch 20. stor. vybraný ako miesto posledného odpočinku sovietskych vojakov.
Vrch pôvodne nazývaný Hymelpertl (Nebeský štít) sa v mestských úradných knihách prvýkrát spomína roku 1520. Neskôr sa názov ustálil na pomenovaní Himmelspirzeln. Pôvodne išlo o vinohradnícky záhon, na ktorom začali od 18. stor. pribúdať záhrady, od 19. stor. sady, lúky či polia. Záhon sa stal v 19. storočí majetkom mešťana Murmanna a jeho dedičov. Priľahlá Murmannova výšina bola v minulosti považovaná za miesto s najkrajším výhľadom na mesto. Bol tu vybudovaný pamätník obetiam I. svetovej vojny. Autorom pamätníka, ktorý bol odhalený roku 1920, je známy bratislavský sochár Alois Rigele a architekt Franz Wimmer. Súčasťou lokality bol aj záhon Hirschmaul, prvýkrát spomínaný roku 1480 pod názvom Duersmaul.
Pôvodne tu boli vinohrady a lesy. So stavebnou reguláciou sa začalo roku 1933. V záhone bol aj výdatný prameň s pitnou vodou, zvaný Thomasbrunn (Tomášova studňa). Prvýkrát sa spomína roku 1571 pod názvom Thomasperg. Pôvodne to bol výlučne vinohradnícky záhon, neskôr sa začali budovať záhrady. Lesy mal vo vlastníctve okrem mesta a mešťanov aj hrad. Prameň sa spomína až roku 1778, odkedy začalo jeho využívanie pre zásobovanie mesta pitnou vodou. Osídľovanie priestoru dnešného Slavína začína od 19. stor. Najskôr pribúdali rekreačné zariadenia a neskôr individuálna domová zástavba. Po regulačnej zastavovacej úprave z roku 1928 sa rozvinula do celého priestoru a zmenila na vilovú oblasť.
Nezastavané temeno kopca zvaného Murmannova výšina bolo 18. januára 1946 na podnet Červenej armády vybraté za ústredný cintorín vojakov, ktorí padli počas oslobodzovacích bojov o Bratislavu a okolie. Povereníctvo vnútra preto nariadilo exhumáciu a prevoz mŕtvych vojakov z frontových hrobov v oblasti Bratislavy a časti Západného Slovenska. V apríli 1946 sa v úradných dokumentoch toto pietne miesto prvýkrát uvádza pod názvom Slavín. Vojenský cintorín v súčasnosti tvorí šesť hromadných hrobov na dvoch úrovniach a okolo nich 317 individuálnych hrobov, v ktorých je spolu pochovaných 6 845 vojakov. Roku 1948 bola vypísaná verejná súťaž na úpravu cintorína a vybudovanie monumentálneho pamätníka. Z troch kôl súťaže vzišiel víťazný návrh od slovenského sochára a architekta Jána Svetlíka.
Pamätník bol navrhnutý ako urbanistický komplex, ktorý sa člení na tri časti. Vstupnú časť tvorí slávnostný nástup s 2-ramenným schodiskom, zdobený reliéfom „Prísaha nad bojovou zástavou“ od akad. sochára Ladislava Snopka. Strednú časť pamätníka tvorí rozsiahla plošina s hrobmi vojakov. Po bokoch prístupovej cesty sú situované súsošia s dvojicami ženských postáv od nár. umelca Jozefa Kostku. Tretiu, dominantnú časť komplexu, tvorí obradná sieň s pylónom, obkolesená kolonádou. V interiéri obradnej miestnosti sú uvedené názvy jednotlivých slovenských miest s dátumami ich oslobodenia sovietskymi vojskami. Vstupné kazetové dvere do obradnej siene navrhol nár. umelec Rudolf Pribiš, sochy po bokoch vstupu sú od akad. sochára Tibora Bártfaya a zasl. umelca Jána Kulicha. Vrcholovú 11 metrov vysokú sochu umiestnenú na 38,4 metra vysokom pylóne - Víťazného vojaka vytvoril akad. sochár Alexander Trizuljak. Pamätník bol slávnostne odhalený v roku 1960 pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta. V roku 1961 bol Slovenskou národnou radou vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
S výstavbou pamätníka je spojené aj zbúranie veže kostola na Kalvárii, ktorá bola tŕňom v oku komunistickým pohlavárom. Až 50 metrov vysoká veža bola kedysi výraznou dominantou tohto kostola. Týčila sa nad Hlbokou cestou a na jej vrchole bol umiestnený svietiaci kríž. Ako mnohé iné stavby, aj táto veža musela ustúpiť z ideologických dôvodov. A dôvod sa vraj uvádzal lepší výhľad na Slavín. Pôvodný plán síce vychádzal z toho, že bude znížená len o polovicu, no napokon bola v roku 1959 odstránená úplne.
V roku 1997 doplnila areál pamätníka Mierová lúka Alexandra Dubčeka, ktorú zapĺňajú symbolické Stĺpy mieru. Jednotlivé stĺpy sú naplnené písomnými odkazmi a želaniami detí z celého sveta, ktorých hlavným motívom je túžba po mieri. V roku 2006 z iniciatívy občanov, bývajúcich v okolí národnej kultúrnej pamiatky Slavín, pribudol v areáli Slavína pravoslávny kríž podľa návrhu Ing. arch. Klementa Trizuljaka.
Na pomerne rozsiahlej časti areálu Slavína sa udržiava parková úprava s výsadbou trávnatých porastov, okrasných drevín a kvetinovej výsadby. Do roku 1980 neprešla zeleň nijakými väčšími zmenami okrem bežnej údržby. V rámci rekonštrukcie v rokoch 1981 a 1982 sa postupne odstránili nežiadúce dreviny, ružové záhony boli nahradené trávnatým porastom, na mieste trvalkových záhonov boli použité plazivé kríky. Doplnili sa stromy a kríky. Vysadené kultúry majú vysoké nároky na vodu, vlahový deficit sa musel vyrovnávať doplnkovou závlahou. Preto bol v roku 1989 vybudovaný polievací vodovod. V roku 1993 a v rokoch 1997-98 bola vykonaná revitalizácia zelene. V rámci nej sa vysadilo cca 1 600 ihličnatých, toľko isto listnatých kríkov, a taktiež 60 vzrastlých stromov. Na spoločných hroboch sa doplnila zemina a založil nový trávnik.
Národná kultúrna pamiatka Slavín okrem významnej obradnej a symbolicko-pietnej funkcie zastáva aj úlohu všeobecne obľúbeného oddychového a vyhliadkového miesta. Po prvýkrát tu boli slávnostne položené vence vďaky osloboditeľom 4. apríla 1960. Po dlhé roky sa tu uskutočňovali prísahy nových príslušníkov ozbrojených zložiek, slávnostné sľuby pionierov a zväzákov, schádzali sa tu na štarte účastníci behov mládeže i mierových pochodov. Vo veľkom počte sem prichádzali a prichádzajú naši i zahraniční návštevníci v skupinkách. Na návštevu Slavína sa totiž nezabúda pri zostavovaní turistických trás Bratislavy a okrem samotnej kultúrnej pamiatky poskytuje impozantný výhľad na takmer celé mesto a jeho architektonické význačnosti.
Priamu správu na Slavíne pôvodne vykonávalo Mestské múzeum, od roku 1968 Mestská správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Od roku 1992 PAMING - Mestský investor pamiatkovej obnovy, ako jeho nástupnícka organizácia a od 1. januára 2013 bol pamätník Slavín zverený do správy príspevkovej organizácii MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy.
